Vzťahy sú nad peniaze - rozhovor s podnikateľom - právnikom inšpirovaným princípmi ES

uverejnené 25. 1. 2017, 12:43 používateľom Ekonomika spoločenstva Slovensko
Vzťahy sú nad peniaze

Prinášame rozhovor s JUDr. Viliamom Karasom, PhD., o jeho pohľade na súčasný svet práce.

Ako si si zvolil svoje povolanie?

Pri voľbe povolania som sa rozhodoval medzi medicínou a právom. Nič iné som viac-menej nepoznal a toto moje rozhodnutie zvoliť si právo pramenilo z predstavy, že kým ako lekár by som liečil konkrétneho človeka pred sebou, tak ako právnik uplatňovaním zákonov budem môcť vplývať na celú spoločnosť. Teraz s odstupom času to možno vidím inak. V každom prípade však moje rozhodnutie bolo správne, pretože podľa mňa sa takto dá urobiť viac dobra.

Vieme, že práca má aj určitú nadhodnotu. Myslel si na to už pri voľbe povolania?

K problémom sa dá pristupovať rôznym spôsobom. Na jednej strane je práca právnika zdanlivo formálna, nakoľko vždy je tu nejaký predpis a my ho musíme vedieť použiť na konkrétnu situáciu. Na druhej strane to tak zďaleka nie je a za určitých okolností je právna práca určitým umením dosiahnuť správny cieľ. Veľa ráz sa stáva, že klient príde rozčarovaný, rozčúlený, rozhorčený a nevie, čo vlastne chce dosiahnuť. Mojou úlohou je vypočuť si ho, obliecť sa akoby do jeho kože, pochopiť jeho frustráciu či sklamanie. Až potom, keď sa vytvorí vzťah a klient sa cíti prijatý a pochopený, je možné hovoriť o tom, ako vyriešiť jeho situáciu. V tom sa dá urobiť veľká práca, ktorá je na konci dňa tou skrytou pridanou hodnotou, ktorá sa možno ani nepretaví do nejakej odmeny. Na konci dňa sa možno dosiahne to, že sa nájde riešenie, zmier. Urovnanie celej tej situácie tam, kde to možno na začiatku nikto nečakal. To je práve tá pridaná hodnota, to je ta práca, ktorú človek robí tak vo svojom vnútri, ako aj s klientom či protistranou. Čiže najspokojnejší som v práci vtedy, keď sa dosiahne uzmierenie alebo sa podarí predísť konfliktu a ostanú zachované pekné ľudské vzťahy. Respektíve sa predíde ešte väčším tragédiám.

K týmto výsledkom zrejme neprichádzaš len sám. Táto práca si vyžaduje tím ľudí. Ako prebieha spolupráca vo firme?

Naša práca sa zväčša vykonáva uprostred konfliktov. Je tu veľa stresových situácií. Preto vždy mojim kolegom opakujem, že my si musíme byť vzájomnou oporou. Strážiť si vnútornú pohodu vo firme, podržať jeden druhého. Firma stojí na dvoch nohách, na jednej strane dobré medziľudské vzťahy a na druhej strane vysoká profesionalita pri práci pre klienta. Musím povedať, že vďaka Bohu už od založenia firmy sme mali výborný kolektív. Aj keď dochádza k zmenám, niekto odíde na materskú, niekto nedokáže pracovať pod takýmto tlakom a v takom strese, iný možno pochopí, že advokácia nie je práca pre neho. Atmosféra je poznačená komunikáciou, výmenou informácií, čo je v našej práci kľúčové. Priestor na komunikáciu vytvárame aj formálne tak, že pravidelne dvakrát do roka, a to na Deň detí a na Mikuláša, vyhodnocujeme uplynulý polrok. Je to akoby „hodina pravdy“, kde sa komunikuje s každým zamestnancom, s čím sme spokojní a čo by mohol zlepšiť. A zase on má priestor povedať, ako vidí uplynulé obdobie, čo bolo pozitívne a čo by rád zlepšil, alebo čo mu prekáža. Tieto stretnutia sú veľkým prínosom a sú, samozrejme, spojené aj s rozdeľovaním odmien. U nás platia pravidlá, aby tu bola zdravá atmosféra, aby bola zachovaná dôstojnosť človeka. Ak niekto má s niečím problém, respektíve niektorý druh právnej agendy mu nie je blízky, tak sa mu snažíme vyjsť v ústrety. Práca s ľuďmi je ťažká, ale pre mňa je dôležité, aby vo firme panovala zdravá a pokiaľ možno pokojná pracovná atmosféra, ktorá sa potom prenesie aj na klientov a všetkých, s ktorými sa stretávame. A mnohí sú tu práve preto, že je tu atmosféra hodnôt, že sa neupláca, nekorumpuje.

Podľa čoho si vyberáš spolupracovníkov?

Vyberáme si buď cez referencie od iných kolegov, alebo väčšinou cez kariérne internetové portály. Vyhodnocujeme jednak profesionálnu skúsenosť a potom aj osobnostné predpoklady. Vždy je to však krok do neznáma. Až čas ukáže, či sme sa vzájomne našli.

Viem, že si zamestnal aj študentov a ľudí, ktorí potrebovali prácu. Svojím spôsobom im neposkytneš almužnu, ale dáš im určitú dôstojnosť tým, že si sami zarobia. Ako je to potom s profesionalitou firmy?

Sú pracovné pozície, kde možno nie je nevyhnutné mať vzdelanie a dlhú prax, ale skôr zodpovedný prístup. To nie je dnes také samozrejmé... Pravda je, že za posledné roky sme dali prácu mnohým študentom alebo čerstvým absolventom, ktorí tak získali prax, ale musím povedať, že nám aj veľmi pomohli. Potrebné je však dbať na to, aby to neovplyvnilo profesionalitu poskytovanej služby. To by v konečnom dôsledku nepomohlo nikomu.  

Odchody vo firmách sú zvyčajne citlivou témou. Akú máš s tým skúsenosť?

Raz sa mi stalo, že jeden môj kolega mal konkrétne hobby – pracovnú vášeň, zaujímala ho tá časť práva, ktorou sa naša firma nezaoberala a tiež bolo problematické vykonávať ju bez straty. Aj keď som na začiatku bol veľmi skeptický, rozhodol som sa hľadať spôsoby, ako by sa to dalo realizovať. Posielal som ho na školenia, predstavil ľuďom, ktorí by mu vedeli pomôcť. Po čase sme došli k záveru, že to nevieme cez našu kanceláriu realizovať, a rozišli sme sa. Zdanlivo by sa možno dalo povedať, že to obdobie hľadania nebolo v prospech firmy. No ja som presvedčený, že práve naopak. Aj toto bol jeden zo spôsobov, ako budovať vzťah, ktorý je viac ako len formálny. Myslím, že robiť i malé veci možno inak, ako to robí svet alebo zdanlivý profesionál. Lebo aj keď to nemá krátkodobý, alebo strednodobý efekt, v horizonte budúcnosti sa to vracia, veľakrát. Mne sa mnoho ráz potvrdilo, že keď človek robí a rozhoduje sa s ohľadom na druhého a zároveň rešpektuje vlastné svedomie, keď zdanlivo v prítomnosti stráca, nakoniec nachádza a dostáva stonásobok. Celá moja firma je toho dôkazom. Nikdy som si nevolil metodiku tzv. úspešných tvrdých manažérov, ale metodiku Ideálu, kde „stratiť znamená získať“.

Známe je, že právnické služby sú drahé. Čo na to hovoríš?

S tým len môžem súhlasiť... Treba však povedať, že sa to v posledných rokoch mení, keďže na trh vstupujú noví mladí advokáti a právnici. Rádovo sú to stovky ročne. Na Slovensku je viac ako šesťtisíc advokátov. Jednoducho trh sa zasycuje, to znamená, že je tu otvorenosť pre dostupnejšiu a lacnejšiu právnu službu.

Ja som sa skôr dlhodobo venoval právnemu poradenstvu v medzinárodnom obchode, poradenstvu zahraničným investorom pôsobiacim na Slovensku v oblasti energetiky, elektrotechnického či automobilového priemyslu, ako aj poradenstvu v rôznych developerských projektoch. Len výnimočne sme zastupovali bežných občanov. No, samozrejme, som si vedomý spoločenskej zodpovednosti mojej firmy v duchu ekonomiky spoločenstva, založenej Chiarou Lubichovou, a preto sa snažíme podporiť nielen finančne, ale aj prostredníctvom bezplatnej alebo zvýhodnenej právnej služby konkrétne aktivity, ktoré reagujú na mnohé potreby či bolesti dnešnej doby.

Odpracovali sme stovky hodín pre organizácie, ako je napríklad Nadácia Provida, ktorej som správcom a ktorá sa okrem iného venuje podpore výchovy a vzdelávania sirôt vo svete, ako aj deťom z detských domovov na Slovensku (www.provida.sk), tiež pre občianske združenie Plamienok, ktoré sa venuje deťom s onkologickými ochoreniami (www.plamienok.sk) a pre neziskovú organizáciu Centrum MEMORY, ktorá sa venuje ľuďom s Alzheimerovou chorobou (www.centrummemory.sk). Právne sme zastrešovali aj občianske združenie Pokoj a Dobro a presun utečencov, ktorí boli presídľovaní z Iraku na Slovensko, a zabezpečovali aj nevyhnutnú právnu podporu pri ich integrácii (www.pokojadobro.eu). K tejto službe pre spoločnosť treba v dnešnej dobe určite zarátať aj výchovu mladých generácií. Šestnásť rokov pôsobím ako vysokoškolský pedagóg na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave, kde vyučujem právo Európskej únie. 

A čo dane?

My sme vychádzali vždy zo zásady, že dane nie sú naše peniaze, patria štátu. A keď sa na to takto človek pozrie, ľahšie ich platí. S každým eurom, ktoré sme zarobili, som vždy pracoval ako so sumou, ktorá má aj svoju nákladovú položku – daňovú. A tú sme jednoducho odviedli štátu. Čiže v tomto smere je to ozdravujúci postoj. Aj keď to nie je jednoduché, pretože daňové a odvodové zaťaženie tu je, najmä pri preddavkoch, ktoré musíme platiť každý mesiac bez ohľadu na to, či sa nám darí, alebo nie. Štát vychádza z predpokladu, že ak sa minulý rok darilo, musí sa dariť aj teraz.

A čo vzťahy s inštitúciami?

Tým, že pôsobím aj ako vysokoškolský pedagóg, mnohí moji študenti sa niekedy na mňa obrátia s prosbou o radu a spoluprácu. Tak sa rozvinula dlhodobá spolupráca aj s niektorými orgánmi štátnej správy či samosprávy, kde sme mohli naštartovať niektoré zmeny či projekty, ktoré mali pozitívny dosah aj na spoločnosť. Motiváciou tu neboli peniaze, keďže verejný sektor nie je schopný platiť tak ako súkromný sektor. Musím však povedať, že aj vďaka takémuto postoju prichádza stonásobok, lebo vzťahy zostávajú a človek získa nové vedomosti, prenikne do nových oblastí práva, získa novú expertízu.

Počas celého rozhovoru pozorujem, že u teba sú vzťahy dôležitejšie ako peniaze.

Áno, vzťahy sú nad peniaze. Tento postoj je oslobodzujúci, pretože mi umožňuje odmietnuť niektoré zadania a niektorú prácu proste nerobiť. 

Ku kvalitnej práci potrebuješ aj externých spolupracovníkov.

Mám mnoho spolupracovníkov. Znalcov, tlmočníkov, geodetov. Bez dobrých odborníkov by človek nevedel poskytnúť klientom kompletný právny servis.

Z celého rozhovoru vyplýva, že tvoje práca je služba, čo je určitá askéza.

Áno, ja to beriem ako službu. Je to novodobá forma askézy pre dnešnú dobu. Proste robiť veci dobre, kvalitne, s ohľadom na človeka, rešpektovať jeho dôstojnosť a tiež nezabúdať aj na tých slabých.

S akým pocitom odchádzaš z práce?

Veľa ráz vyčerpaný a unavený. Sú to hodiny, čo strávim v rozhovoroch pri počúvaní iných, či už sú to klienti, alebo spolupracovníci. 

Ale spokojný?

Samozrejme, že spokojný. Mne sa splnili všetky detské sny. Teraz skôr hľadám, ako môžem všetko to, čo som dostal, vrátiť spoločnosti.

Vďaka za rozhovor!

Veronika Sýkorová pre Časopis Nové Mesto, vydané 1/2017

Comments