Komentáre - Lexikón dobrého spoločenského života /12

uverejnené 6. 1. 2018, 10:54 používateľom Ekonomika spoločenstva Slovensko   [ aktualizované 14. 1. 2018, 14:56 ]

Uverejňujeme dvanásty komentár prof. Luigina
Bruniho o dobrom spoločenskom živote. Ide o určitý lexikón - nový slovník, ktorý bol po častiach uverejnený v talianskom denníku Avvenire a mal široké odozvy nielen medzi talianskymi ale aj európskymi občanmi.

Nezištnosť vytvára nové veci (no kde sú proroci?)

Publikované v Avvenire, 15. decembra 2013

Luigino Bruni



Inovácia sa stáva novým slovom 21. storočia. Ale ako sa často stáva, najzaujímavejšie a naozaj dôležité veci začínajú predikátmi, slovesami a prídavnými menami, pretože ak nie sú schopné viesť k užitočnej diskusii o inovácii, čoskoro toto fascinujúce podstatné meno povedie k zániku toľkých skvelých slov, ktoré zbytočne strácame a banalizujeme (zásluha, efektívnosť a tiež demokracia).


Otcom inovačnej teórie je Joseph A. Schumpeter, ktorý nám pred viac ako sto rokmi (Teória ekonomického vývoja, 1911) predstavil víziu dynamického, historického trhového hospodárstva a dokázal vysvetliť, čo sa naozaj deje s kapitalizmom jeho doby. Klasici sú dôležití, to vieme, nielen vďaka odpovediam, ktoré dali (ktoré súvisia s ich historickým obdobím, a preto sú dočasné), ale vďaka otázkam, ktoré si kládli. Niektoré Schumpeterove otázky patria medzi tie základné: aká je podstata zisku a podnikateľa? Odkiaľ pochádza hospodársky rozvoj? Aká je úloha úveru a banky? Logickým východiskom týchto otázok je slovo inovácia, pretože ak by neexistovali inovatívni podnikatelia a bankári, ale len rutinné inštitúcie a stále výnosy, neexistoval by skutočný hospodársky rozvoj.


O sémantike slova inovácia sa však dá povedať oveľa viac.

Viac ako 26 miliónov nezamestnaných v Európe (vrátane mnohých mladých ľudí), zraniteľnosť a rastúci smútok mnohých sú nezmazateľnými znakmi toho, že naša doba bude potrebovať veľké inovácie. Nie tie, ktoré sa učia v obchodných školách, alebo tie, ktoré vymýšľajú naši chudobní mladí ľudia, aby sa stali súčasťou komplikovaných európskych výziev (výziev, ktoré stále častejšie vypisujú úradníci, ktorí nikdy nevideli, nedotkli sa skutočných inovácií mimo svojich kancelárií), ani tie, ktoré sú v nudných knihách alebo na webových stránkach o dobrých inovačných postupoch.

Veľké inovácie sa neučia v žiadnej škole. Potrebujú povolania a ten vzácny zdroj spotrebovávaný našim kapitalizmom, ktorý chce inovácie: nezištnosť.


Často sa veľká inovácia vo vede, ale i v ekonomike a v občianskom živote, objaví pri hľadaní niečoho iného. Čo sa stalo a stáva sa pri niektorých významných vedeckých objavoch (napr. penicilín), v matematickom výskume, ale aj jednoducho v kníhkupectve, kde mi pri hľadaní knihy padne pohľad na vedľajšiu knihu, ktorá mi otvorí nový svet (preto sú kníhkupectvá a knižnice veľmi potrebné). Ide o verziu tzv. serendipidity, názov pochádza z príbehu o putovaní troch mladých synov kráľa zo Serendippo od Christofora Armena, pôvodne cestovateľa z Tabriz (Benátky, 1557). Inokedy vznikajú veľké inovácie ako "recyklácia" niečoho, čo malo pôvodne inú funkciu. Je to ten jav, ktorý evoluční biológovia volajú exaptation (pozn. prekladateľa: zmena funkcie počas evolúcie), ktorý vysvetľuje, okrem iného, ​​evolučnú históriu krídel, ktoré boli pôvodne vyvinuté na reguláciu telesnej teploty, a až následne  “zrecyklované” na lietanie. Niečo podobné sa stalo s internetom a inými vecami (od magnetofónu k CD).


Serendipity a exaptation sú dôležité, pretože obsahujú niečo podobné ako nezištnosť. Nezištnosť neznamená zadarmo (nulová cena), ale nekonečná hodnota, nie je to nezáujem, ale záujem všetkých a pre všetkých. Keď konáme s touto nezištnosťou nesledujeme logiku výpočtu koncových prostriedkov, ale milujeme konkrétnu činnosť alebo osobu, nie z prospechu, ale pre ňu samotnú,  kvôli etickému, antropologickému a duchovnému prebytku. Ak sa vedec neponorí do svojho výskumu a nenechá sa viesť skutočným vedeckým zákonom, ak umelec nemá rád dielo, ktorá vytvára pre dielo samotné, ak sa podnikateľ nenadchne pre svoju spoločnosť, ak budúci svätec nezabúda na odmenu svätosti a nemiluje láskou agapé, je veľmi ťažké, aby sme dosiahli veľkých objavov, podnikov, umeleckých diel, svätosti. Ľudia môžu vytvárať dobré veci, drobné diela a inovácie "z údolia”, ktoré sa rodia každý deň v centrách pre výskum a vývoj či na marketingových oddeleniach. Avšak vo výskumných a vývojových centrách sa nerodí Božská komédia, Čajkovského Šiesta symfónia ani Nelson Mandela sa nestane Madibom. Pre tieto inovácie je potrebná nezištnosť, prebytok nezištnosti, ktorý dokáže vytvoriť nekonečnú hodnotu.


Dokonca aj veľké hospodárske a sociálne inovácie potrebujú túto nezištnosť. Predovšetkým ju nevyhnutne potrebujú inovácie “z vrcholov”, ktoré na rozdiel od inovácií “z údolia”, prinášajú tí, ktorí sú vďaka svojmu povolaniu, na vrchole hôr a odtiaľ vidia a otvárajú nové obzory. Bol to prebytok nezištnosti Benedikta, ktorý vykúpil prácu z otroctva, a tá istá nezištosť františkánov, mnohých kňazov a spolupracovníkov, ktorá zrodila veľké inovácie ako banky pre chudobných. Jednalo sa o prebytok nezištnosti Františka Saleského alebo Camilla z Lellis, ktorí vynašli "sociálny štát" pre vylúčených svojej doby, a tiež nezištnosť mnohých zakladateľov škôl pre chudobné dievčatá, ktoré začali s abecedou dlhú cestu k rovnosti práv a príležitostí pre ženy, dlhú cestu, na ktorej pokračuje s mnohými Malala Yousafzai. Bol to prebytok nezištnosti Gandhiho, ktorý oslobodil Indiu a bojoval s kastovným systémom, a tým pomohol jednému z najväčších občianskych a ekonomických zázrakov histórie. Tieto inovácie potrebujú charizmy, rehoľníkov i laikov, ľudí schopných vidieť svet inak, z vrcholov agapé, aby premenili zavrhnutý kameň na kameň uholný.


Zem je plná prebytku nezištnosti a inovácií. Možno by sa nikto nemusel zachraňovať a vykúpiť z priemernosti, ak by počas svojho života vykonal aspoň jeden skutok prebytku nezištnosti. Dnes potrebujeme nové veľké inovácie "z vrcholov", ktoré prelomia naše dejiny. Tieto inovácie však potrebujú takmer nekonečnú energiu nezištnosti. Inovácie z vrcholov sú vždy skrížené, zmiešané, kontaminované a prepojené; najmä tie ekonomické, nepochádzajú z workshopov, ale sú ovocím životodárnej sily národov, generácií a kultúr. Keď sa tieto inovácie rozvíjajú v oblasti hospodárstva, tí, ktorí ich vykonávajú hľadia vyššie a ďalej než samotná ekonomika a v tom “niečom inom” nájdu aj nové ekonomické zdroje. Videli sme v našich ekonomických a občianskych dejinách inovácie “z vrcholov”, keď sme videli oblasti, vďaka politickým a ekonomickým charizmám, kde nikto nehľadel, alebo kde tí, ktorí hľadeli, videli len problémy.


Navrátime sa k dobrému podnikaniu, ak budeme schopní hľadať inde a nájsť nové príležitosti na zaradenie tých, ktorí boli odsúdení týmto systémom a dnes sa nazývajú prisťahovalcami, mladými a staršími ľuďmi a všetkými chudobnými včera i dnes. Cirkev pápeža Františka vytvára vhodné prostredie pre možné nové a veľké sociálne i ekonomické inovácie “z vrcholov”. Ale aby toto prostredie bolo opäť zaľudnené novou prácou, právami, životom, je potrebná sila Izaiáša a Jeremiáša, alebo sila chariziem. Katarína Sienská, don Bosco a Martin Luther King by sa teraz pozreli na naše mestá z vrcholov hôr. Pozorovali by hlad davu po práci a skutočnom živote, videli strach z prítomnosti a budúcnosti svojich detí. Zasiahlo by ich to, milovali by nás svojím vlastným pohľadom a okamžite by sa dali do práce, skutočne by inovovali. No kde sú dnes proroci?


Comments