Komentáre - Lexikón dobrého spoločenského života /6

uverejnené 21. 4. 2017, 8:22 používateľom Ekonomika spoločenstva Slovensko

Uverejňujeme šiesty komentár prof. Luigina Bruniho o dobrom spoločenskom živote. Ide o určitý lexikón - nový slovník, ktorý bol po častiach uverejnený v talianskom denníku Avvenire a mal široké odozvy nielen medzi talianskymi ale aj európskymi občanmi. 


Nie všetko je tovar

Publikované v Avvenire, 3. novembra 2013 

Luigino Bruni 

Stále viac sa rozširuje zlá” chudoba a ustupuje tá dobrá”. Rýchlo sa stávame chudobnými, pretože zhoršenie nášho občianskeho, vzdelávacieho, relačného, duchovného a verejného kapitálu prekročilo kritickú úroveň, čo vyvolalo reťazovú reakciu. Naše bytie je poklesom kapitálu. Chudoba, ktorú dnes vieme merať sa prejavuje ako nedostatok tokov (práce, príjmov), ale oni sú v skutočnosti prejavom oveľa hlbších a dlhodobejších procesov týkajúcich sa kapitálu”, ktoré závisia len málo od finančnej krízy v rokoch 2007-08 alebo politiky v Nemecku - našich obvyklých a tiež nezdravých alibi, ktoré zatemňujú skutočné dôvody, toho čo sa nám deje.

V súčasnej dobe už mnohí ohlasujú, že za naším úpadkom stojí nedostatok a zhoršenie produktívneho, technologického, environmentálneho, infraštrukturálneho, inštitucionálneho kapitálu. Nedotknuteľná pravda. Nehovorí sa to, avšak kríza týchto zásadných kapitálov kritických pre ekonomický rozvoj závisí do značnej miery od spotreby najzákladnejších foriem kapitálu (morálneho, občianskeho, duchovného), tých, ktoré tvorili hospodárstvo, priemysel, civilizáciu. Priemysel, a predtým roľnícke, morské, remeselné kultúry Európy, boli generované humanizmom, procesom ktorý trval celé stáročia, tisícročia.

Naša ekonomická revolúcia, a teda občianska revolúcia, nevznikla z ničoho, ale bol to rozkvet prastarého stromu s hlbokými a veľmi plodnými koreňmi. Nesmieme zabúdať na to, že naše obchodné vrstvy spoločnosti vznikli z desaťtisícov nájomcov, roľníkov a remeselníkov, ktorí sa stali novým spôsobom a vo väčšom meradle prototypom podnikateľa. Nemali by sme však zabúdať, že existujú aj iné rozhodujúce faktory pre náš ekonomický a občiansky zázrak”: povinná školská dochádzka, vnútorná migrácie a obrovská spotreba", takmer nekonečná, neodmeňovaná relačná a domáca ženská práca, ktorá nevstupovala do obchodných nákladov, ale rozhodne zvyšovala príjmy a zisky týchto firiem. Mali by sme si sem tam pripomenúť, že za južnou otázkou", stále otvorenou a občas tragickou (stačí sa pozrieť na údaje o nezamestnanosti a ukončenej školskej dochádzke), existujú konkrétne politické rozhodnutia, do akých druhov kapitálu investovať. Priemyselný a finančný kapitál sa považoval ešte stále sa považuje za kľúčový (ako Cassa del Mezzogiorno – rozvojový fond pre juh Talianska, dnes už zrušený, pozn. prekladateľa); ale neurobili sme dosť, aby sa v tých regiónoch rozšírili družstvá alebo vidiecke banky.

Vybudovať továreň bol iste spôsob rozvoja (priniesť tam neskôr toxický odpad – to už nebol rozvoj); ale spolu s týmto kapitálom by boli potrebné politické opatrenia na rozvoj kultúry a praxe družstiev, ktoré by umožnili rozvoj občianskeho kapitálu. Nemyslím si, že Sicílčania majú inú antropológiu ako obyvatelia Tridentu, a preto by boli neschopní kvôli kultúre spolupracovať (alebo sú schopní len zlej spolupráce); vždy som si však myslel, že zatiaľ čo farári, politici, odborári z Tridentu počas devätnásteho a dvadsiateho storočia zakladali vidiecke banky a družstvá, ich kolegovia na juhu robili niečo iné (kvôli národnej politike), a robili všetko preto, aby niektoré veľké a žiarivé postavy (ako napríklad don Luigi Sturzo) zostávali jasnými hviezdami pri východe slnka, ktoré nevyšlo.

Ekonomické toky sa rodia najprv z morálneho a sociálneho kapitálu, ktorý sa neskôr stáva priemyselným kapitálom, a teda prácou, príjmom, bohatstvom. Skúsme si predstaviť, ako by vyzeralo dnešné Taliansko, a v istom zmysle južná Európa, ak by v dvadsiatom storočí veľké politické strany, národná politika a Cirkev vynaložili maximálne úsilie na rozšírenie hnutia spotrebných, úverových a poľnohospodárskych družstiev na juhu, sprevádzaných vzdelávacími programami a vhodnou výučbou. Histórií veľmi neslúžia ak” a ale”, avšak pre prítomnosť sú veľmi užitočné. Ak máme začať znovu, povzbudzujúci podnet spočíva v juhu, kde leží veľký potenciál, vrátane ekonomického, a ešte veľa nevyjadrených občianskych zranení čaká na to, aby sa stali požehnaním.

Existuje ďalšia zásadná forma kapitálu, ktorá sa rapídne zhoršuje. Trhová ekonomika v dvadsiatom storočí bola tiež tvorená veľkým duchovným a etickým dedičstvom miliónov vzdelaných žien a mužov, zvyknutých na utrpenienamáhavú prácu, biedu života a vojny – osoby schopné čeliť dobrým a zlým ranám so statočnosťou a odolnosťou. Obrovská duchovná a občianska energia, ktorá bola pestovaná a zrela v priebehu storočí v úrodnej pôde kresťanskej zbožnosti, z jednoduchej, ale skutočnej viery ľudí, a tiež ideológií, ktoré boli často schopné ponúknuť niečo viac ako každodennú trpkosť. V našom kapitalizme bol prítomný tento duch”. Duchovný kapitál osoby, a teda aj rodín, obcí, škôl, podnikov, bol vždy prvou formou bohatstva národov. Osoba, alebo ľudia, žijú a nezrútia sa počas krízy, pokiaľ majú duchovný kapitál, z ktorého môžu čerpať. Neumierajú, ak počas noci vedia vstúpiť do vlastnej duše a nájsť tam niečo, niekoho, ku komu sa môžu primknúť, aby začali od znova.

Bez osobného a spoločného duchovné kapitálu nie sme schopní vytvoriť spoločnosť, nájsť morálne prostriedky a pustiť sa na riskantné chodníčky, žiť v neistote, s nepriazňou osudu a nešťastím, ktoré tvoria podnikateľský život. Aký duchovný kapitál, starý i nový, prinášame a vytvárame v nových generáciách? Obdarúvame mladých ľudí, a nás všetkých, duchovnými zdrojmi pre rozhodujúce etapy existencie? Keď sklopíte oči dovnútra, nájdete niečo, čo pomôže opäť zdvihnúť zrak? Ak sa nám nepodarí nájsť nový-starý duchovný základ Západu, depresia bude morom dvadsiateho prvého storočia. Známky krehkosti súčasnej generácie mladých-dospelých vyjadrujú veľa, mali by sme ich len viac počúvať.

Primárnou požiadavkou spoločného dobra je teda oživiť novú éru duchovnej gramotnosti más, a to všetkými prostriedkami (vrátane internetu), a na všetkých miestach (vrátane trhov, námestí, podnikov). Otázka tohto dobra”, ešte stále do značnej miery ukrytá a mocná, je obrovská. Ale musíte vedieť, ako ju vystopovať priamo v duchovnej prázdnote, ktorá (ako sa zdá) dominuje našej ére - konať ako podnikateľ s obuvou, ktorý keď uvidí zúfalú správu agenta vyslaného do vzdialenej krajiny, ktorý píše, že „tu sú všetci bosí“, zvolá: otvára sa nám obrovský trh“. Stojíme pred závažným rozhodnutím, toto áno je naozaj prevratné: v prípade, ak dopyt po duchovných dobrách nenájde novú ponuku" veľkých a starovekých náboženských tradícií, ktoré majú plodné dedičstvo schopné produkovať nové duchovné dobrá a prinášať ich novým živým a pochopiteľným jazykom,  trh bude ponúkať a predávať spiritualitu, bude ju transformovať do tovarov (už sa to deje: viď šírenie sektárskych darebákov kvôli zisku). A náprava bude horšia ako choroba.
Musíme investovať do duchovného a morálneho kapitálu a zvlášť udržiavať, to čo zostalo. Dobre to vedel náš Antonio Genovesi, ktorého občianske posolstvo nádeje pre Taliansko i pre Európu sa bude oslavovať 14. novembra v Inštitúte Lombardo: Komunikačné kanály sú nielen fyzické ale aj morálne. Fyzické kanály komunikácie reprezentujú dobré a bezpečné cesty: rieky, trajekty, pracovné stroje – tie sú prvoradé. Ale komunikácia si vyžaduje aj morálne kanály. Ak sú najkrajšie, najširšie a najrovnejšie cesty ako via Appia alebo via Valeria (v Ríme) spustošené strachom, otroctvom, hnevom, nespravodlivosťou, zármutkom a biedou, nikto po nich nebude chcieť chodiť, ani divé zvieratá.“


Preklad: Veronika Kuchtová (z talianskeho originálu)

Comments