Komentáre - Lexikón dobrého spoločenského života /8

uverejnené 18. 5. 2017, 9:20 používateľom Ekonomika spoločenstva Slovensko   [ aktualizované 8. 9. 2017, 1:57 ]
Uverejňujeme ôsmy komentár prof. Luigina Bruniho o dobrom spoločenskom živote. Ide o určitý lexikón - nový slovník, ktorý bol po častiach uverejnený v talianskom denníku Avvenire a mal široké odozvy nielen medzi talianskymi ale aj európskymi občanmi.

Niečo jedinečné

Publikované v Avvenire, 17. novembra 2013

 

Luigino Bruni

 

Vyvstáva nová otázka o účasti na spotrebe, úsporách a použití dobier. Sme svedkami zásadného rozdielu vo forme spotreby včera a dnes. Napríklad rozdiel medzi internetom pred 10-15 rokmi a súčasným stavom: Dnes je internet poskladaný nielen z webových stránok a e-mailu, ale fungujú tu aj siete sociálnych médií a nespočetne aplikácií. Celkovo sa ako užívatelia siete viac zapájame; potrebujeme pozornosť. Podobne dnes televízia nevysiela len programy pre divákov, ale žiada nás, aby sme hlasovali za najlepšieho speváka alebo najlepšieho hráča. A je zaujímavé, že ľudia sa zapájajú, investujú čas, aby vyjadrili svoj názor a cítili sa byť aktívnou súčasťou novej formy komunikácie - ľudia chcú proste niečo zažiť.

 

Mnohí venujeme mnoho času anonymnému písaniu a obohacovaniu Wikipédie (internetovej encyklopédie), alebo zlepšeniu voľne dostupného softvéru. Ako keby sme vytvárali nové priestranstvá“, kde ľudia prichádzajú komunikovať, v rôznom čase a s chuťou, aby bez nároku na odmenu obetovali svoj čas.  Iste, je to rozporuplný fenomén, avšak rozporuplnosť môže byť začiatkom plodnej diskusie.

 

Ľuďom samotná spotreba tovarov a služieb nikdy nestačila. Ľudia sú vo svojej podstate ideologické tvory milujúce symboly, a preto sme vždy žiadali viac od našich výrobkov: chceme si vylepšiť svoj sociálny status či zakúpiť výrobky, ktoré reprezentujú našu túžbu po lepšej budúcnosti aj keď žijeme v momentálnej chudobe. Prostredníctvom tovarov chceme hovoriť, rozprávať príbehy,  povedať ich ostatným, a načúvať druhým. Niečo zažiť. Niektoré aktíva sú tak naviazané na zážitky, že ekonómovia ich nazvali zážitkový tovar" (experience goods), je to tovar, ktorý môžeme pochopiť a oceniť až potom, čo sme s ním prežili priamu a osobnú skúsenosť. Takmer všetky kultúrne a turistické pamiatky sú zážitkovými tovarmi . Až počas návštevy múzea môžem zhodnotiť, či som dobre minul peniaze za vstupenku, skôr nie; až keď som na mieste víkendu - na farme - a vidím krajinu,  prostredie a majiteľov farmy, pochopím, či cena víkendu bola primeraná. Trh nemá rád túto neistotu, a snaží sa nám ponúknuť niektoré dôležité elementy pre posúdenie hotela alebo reštaurácie ex ante. Preto je na internetových stránkach stále viac fotografií, a najmä narastá význam hodnotenia zákazníkov; sú tak dôležité, že dnes riskujeme zrod necivilizovaného nákupu a predaja pozitívnych a negatívnych recenzií (pre konkurentov).

 

A tu sa dostávame k ústrednej téme našej debaty - k pochopeniu vývoja nášho hospodárskeho a sociálneho systému. Po prvé, pri zážitkových tovaroch existujú dodatkové prvky, ktoré sa ukazujú ako rozhodujúce. Môžem mať najkrajšie archeologické nálezisko na svete, ale ak neexistuje funkčný územný systém (doprava, hotely ...), hodnota tohto aktíva klesá a znižuje hodnotu celého regiónu. V talianskej provincii Marche môžeme nájsť agroturistické farmy v dobrej lokalite, avšak keď tam prídeme a nenájdeme pohostinnosť - plod storočnej kultúry, ktorá sa premieta do tisícky konkrétnych detailov, hodnota dovolenky sa stratí alebo sa veľmi zmení. V týchto zážitkových tovaroch sa ukazuje podstata jedného z najzložitejších a najzáhadnejších rysov našej trhovej spoločnosti. Keď je Angličan na dovolenke v Toskánsku alebo Andalúzií, hľadá skutočné dimenzie danej kultúry, ktoré nie sú iba komoditami. Samozrejme vie, že rezorty a reštaurácie sú typické podnikateľské subjekty založené na logike zisku, ale časť zážitku z tejto dovolenky – niekedy najväčšia časť –  závisí od prítomnosti rôznych kultúrnych kontextov, ktoré významne vstupujú do ceny daného ubytovania a stravovania, ktoré nie sú iba komoditami vyrobenými” týmito podnikateľmi len za účelom dosiahnutia zisku. Takže hodnota skutočného vidieckeho festivalu alebo autentickej historickej rekonštrukcie je oveľa vyššia ako hodnota folklórneho vystúpenia umelo zorganizovaného a zaplateného podnikateľom v oblasti turizmu. Na našich územiach existuje kultúrne dedičstvo, ktoré je ozajstným spoločným dobrom (a nie súkromným ​​vlastníctvom), nahromadené v priebehu storočí, ktoré sa stáva konkurenčnou výhodou našich podnikov a vytvára zisk. Treba ho ochraňovať, pretože na ňom záleží veľká časť našej súčasnej, a ešte viac budúcej ekonomickej a občianskej sily.

 

Druhou oblasťou je potom takzvaná kritická a zodpovedná spotreba. To, čo nás privádza do malých a špeciálnych fair-trade obchodov je predovšetkým túžba po zážitku. Za týmto účelom je nevyhnutné hovoriť s tými, ktorí tam pracujú, nechať si porozprávať veľa krásnych príbehov týchto výrobkov, a celkovo nechať výrobcov „rozprávať“; možno prehodiť niekoľko slov o našom kapitalizme alebo sa stretnúť s nejakým iným klientom, ktorý tiež hľadá rovnaký zážitok ako my. Hodnota tejto spotreby je obsiahnutá nielen v tovare (a vo výrobných vzťahoch, ktoré stelesňuje), ale aj v medziľudskej skúsenosti, ktorú prežívame, keď sa vyberieme do obchodu, do banky, na trh. Morálka bez skúseností je iba ideológiou.

 

Nakoniec si musíme uvedomiť, že všetky tovary na trhu sa stávajú zážitkovým tovarom. To je zásadný paradox súčasného trhového hospodárstva. Na jednej strane trh potrebuje vyrábať rastúce množstvo tovarov s nízkym počtom variantov, aby úspory z rozsahu a znižovanie nákladov viedlo k masovej spotrebe takýchto výrobkov s malým počtom variantov a nízkymi nákladmi v celom svete. Takto napredovali podniky dvadsiateho storočia. Ale tieto spoločnosti dnes čelia opačnému trendu. Demokracia a sloboda generujú milióny ľudí s rôznymi chuťami a hodnotami, kde každý vie, že je jedinečný a neštandardný. To je dôvod, prečo veľké spoločnosti, ktoré vyrástli s mentalitou masovej spotreby, budú musieť hlbšie prehodnotiť svoj ďalší vývoj. Na jednej strane sme priťahovaní rovnakým počítačom alebo telefónom (symbolom statusu), zároveň by sme však chceli, aby náš počítač mal niečo jedinečné, navrhnuté pre nás osobne; chcel by som, aby zážitok práce s počítačom bol jedinečný a len môj, pretože iba ja som ja. Tu sa potom otvárajú zaujímavé perspektívy pre ďalšiu priemyselnú a ekonomickú budúcnosť. Úspešné spoločnosti, a to po celom svete, musia byť schopné vytvoriť produkty, ktoré sa môžu predávať na globálnych trhoch (internet dnes umožňuje malým firmám pracovať v Madrase, Lanciane či Lisabone zároveň), ale predovšetkým schopné poskytnúť spotrebiteľovi” zážitok, v ktorom sa necíti ako jeden z mnohých anonymných a naklonovaných majiteľov a užívateľov, ale cíti sa jedinečný. Je teda pochopiteľné, že nás čaká veľký rozvoj konceptu „urob si sám”, výrobky budú ešte sofistikovanejšie ako dnes, vytvorené z kombinácie štandardizovaného tovaru, technickej pomoci a našej kreativity. Týmto spôsobom si prispôsobíme naše domovy, záhrady, internetové stránky, v budúcnosti prídu na rad aj celé štvrte a mestá. Napríklad, ak sa pozrieme do vnútra ambivalentného televízneho trhu poslednej generácie, môžeme tam už nájsť pokusy ponúknuť výrobky, ktorých dizajn a funkcionalita sa uberajú týmto smerom.


Keď ideme na trh, hľadáme väčší zážitok, ako len kúpiť si tovar. Často sa však stane, že tovar neplní svoje sľuby, pretože zážitok, ktorý nám tovar ponúka je príliš chudobný v porovnaní s našou potrebou hľadania nekonečna. A tak sklamaní, ale schopní zabudnúť na sklamanie zo včerajška, každé ráno opäť začíname a prežívame „ekonomickú liturgiu“ hľadaním tovarov, snov, ľudských vzťahov a života.


Preklad: Veronika Kuchtová

Comments